Home arrow História arrow Z archívu
Friday, 15 December 2017
 
 
Nákupom podpor VKP

120x300-a.jpg

Hľadáme talenty

Máte doma volejbaluchtivé
dieťa ?
Priveďte ho k nám !!!
0903 425 090
alebo
mailom

Z archívu
 
 
Spomína nestor žurnalistiky.

Jedného dňa mi môj starý priateľ Zdeno Nocar zatelefonoval do redakcie mesačníka Slovenský tenis, kde teraz pracujem a povedal, že sa chce so mnou stretnúť.

Samozrejme, že sme sa dohovorili, no ani na tri razy sa nám akosi stretnúť nepodarilo, lebo som nebol – v čase, keď mal prísť tam, kde som si myslel, že stopercentne budem. Nie, že by som bol nespoľahlivý, že by som nevedel dodržať slovo. Ani náhodou !

Ale život nenalinkuješ ... A tak som Zdenovi navrhol, že prídem za ním ja, lebo je stabilnejšie na mieste, na ktorom má byť, než ja.

Nesúhlasil ! “Nebudeš predsa ťahať celý archív so sebou”, povedal.

“Preboha, aký archív?”, opýtal som sa.

A potom som sa dozvedel, že sa Zdeno šťúra v histórii volejbalového oddielu bývalej bratislavskej Červenej hviezdy a terajšieho Volejbalového klubu polície.

A potrebuje nejaké fakty, ktoré by som ja mohol mať v archíve. Bola to síce rozumná úvaha, lebo ja som vo Večerníku o bratislavskom volejbale, teda aj o “Červenke” písal vyše tridsať rokov, no nikdy som si nijaký archív nerobil, lebo by som sa bol musel zblázniť.

“Z čoho si teda písal?”, znela Zdenova otázka. A moja odpoveď ? “Z toho, čo som videl !”, lebo Večerník nikdy nebol historickým kalendárom. A pri vedení archívu by som sa bol musel zblázniť preto, lebo sme boli v redakcii na športovom oddelení vždy maximálne traja, počas chorôb a dovoleniek dokonca len dvaja – a museli sme obhospodarovať takmer všetkých 49 športov uvedených na tikete športky !

Hoci na bývalú “Červenku” veľmi rád spomínam, lebo vždy v nej boli chlapci podľa môjho gusta, ktorí mali volejbal nadovšetko radi a boli ochotní mu aj veľa obetovať, bez ohľadu na to, “čo za to?”, na mnohé si už nepamätám.

Aká škoda, že som si nerobil archív ! Možno by sa mi podarilo pomocou zostáv, či výsledkov trochu oprášiť spomienky ... Večernikarský kolotoč sa totiž vždy krútil veľmi rýchlo, jedna udalosť bezprostredne prekrývala druhú, na jednu hlavu toho bolo vždy priveľa.

Ale aj tak na obdobie, keď sa “Červenka” šplhala postupne hore, keď sa chlapci Pipa, Sirvoň, Halanda, Böhm a ďalší plieskali v Petržalke na antukovom ihrisku o zem, dirigovaní už nebohým trénerom Dr. Karolom Juharim, nemožno zabudnúť.

Platí to aj o období rozkvetu, o ktorý sa veľkou mierou pričinil nezabudnuteľný tréner “Pavčo” Schenk, bývalý československý reprezentačný smečiar, ktorý bol prísny nielen na hráčov, ale aj na seba. Keby to záviselo odo mňa, už teraz by mal vo vestibule haly PKO, kde súčasný VKP sídli, sochu alebo prinajmenšom pamätnú tabuľu s reliéfom.

Pod jeho vedením sa mužstvo stabilizovalo a tvrdilo v našom volejbale muziku, ba presadzovalo sa aj na medzinárodnej scéne. Pravda, tréner by sám nič nezmohol, keby nemal vytvorené zázemie, keby nemal hráčov, schopných realizovať jeho vízie. V “Červenke” však v tom čase všetko išlo ani po masle. Vystriedalo sa v nej množstvo slovenských, ale i českých hráčov, myslím, že sa patrí spomenúť aspoň Novotného, ktorý si mohol na svoju ľavačku oprávnene pýtať zbrojný pas a Kroču, ktorý hral aj famózne na gitare. Dožičil by som vám počuť ten spevokol, keď ju chytal do ruky !

A aj keď si hráči sem tam zahromžili na prísneho trénera, bola to partia, ktorá ťahala za jeden koniec povrazu na ihrisku i mimo neho, ktorá mala výsledky - slovom “chlapci do voza i do koča”. Mnohým to, najmä spoza západných hraníc, nijako nechcelo voňať a vyvinuli nemalé úsilie na to, aby Červenej hviezde zrušili Stredisko vrcholového športu s argumentom, že Ministerstvu vnútra v Prahe jedno stredisko v RH Praha stačí !!!

Bol to jasný podraz ! S veľkým uznaním si aj teraz spomínam na to, ako sa v čase totality, navyše keď v zložkách ozbrojených síl vládla tuhá “ subordinace” , všetci v oddieli - ako jeden muž - postavili proti. I napriek tomu, že všetkým išlo v podstate o “kejhák”, ako sa vtedy o tom hovorilo. A teší ma, že sa ani niektorí novinári nezľakli a otvorene písali o nekalých praktikách funkcionárov RH. A možno mám aj ja trošičku zásluhy na tom, že sa celý prípad uzavrel iba odvelením Novotného do Prahy ...

Pravda, volejbalový oddiel je živým organizmom, a tak nečudo, že postupne dochádzalo k zmenám v hráčskom kádri i vo funkcionárskom tandeme. “Červenka” naposledy jasne žiarila, už ako VKP v období, keď v nej na vysokej úrovni hrali Kravárik, Nemec, Kardoš, Procházka, Migra, Diviš, Gabo Chochoľák a ďalší, ktorí žali úspechy doma i v zahraničí, v drese “polišov” i v reprezentačnom drese Slovenska.

Každý pošiel svojou stranou, hnaný žitia nevôľou (ako sa to spieva v ľudovej pesničke), chlapci sa rozutekali a z niekdajšieho veľkoklubu sa stal typický slovenský klub so všetkými každodennými starosťami o prežitie. Roky hojnosti sa teda skončili a aj keď sa už teraz na volejbalové dianie u nás pozerám s dosť úctivej vzdialenosti, nie je mi volejbalový osud “polišov” ľahostajný. Som z neho smutný, lebo táto niekdajšia bašta slovenského volejbalu si ho nezaslúži. Jediné, čo ma v tejto pochmúrnej situácii teší je vedomie, čo všetci nerezignovali, že ešte tlie iskierka nádeje na lepšie časy.

Čo myslíš, Zdeno, dožijeme sa ich ?

Veľmi po tom túžim ...


Eduard Bednárik

 
UNITOP SOITRON RUCANOR KOMPAVA TPD Hummel Facebook stránka UNIQUA TASR
Bratislavský samosprávny kraj
Malovaný rovník
Malovaný rovník
Enitech
Nadacia SPP
Bratislava
 
Top! Top!